Keď som mala tú úžasnú príležitosť Ťa po prvý krát vidieť na obrazovke ultrazvuku, začala som Ti hovoriť moja malá fazuľka. No o pár mesiacov neskôr, keď si mi ručičkou zakýval z tej istej obrazovky, už ako malý človiečik, začala som sa s Tebou rozprávať a hladiť Ťa, dala som Ti aj tvoje vlastné meno, Peťko. Áno to si Ty, môj malý anjelik... Bolo to 5. januára 2009, kedy som si Ťa posledný krát pohladila cez bruško a Ty si to vtedy posledný krát aj cítil. Chcem, aby si vedel, že aj keď si musel v ten deň odísť medzi ostatných anjelikov, tvoja maminka je aj dnes stále s Tebou a vie, že práve tam kde si odišiel, tam Ti je najlepšie... Ja budem odtiaľto každučký deň dozerať, aby sa o Teba v nebíčku dobre starali. Nikdy nezabudnem na tú chvľku, keď som pocítila teplo tvojho malého telíčka a nemohla som si Ťa ani objať a pohladiť. Tvoju malinkú tváričku bohužiaľ tiež iba tuším, ale verím, že je tá najkrajšia na celom svete... Vždy budeš pre mňa môj prvý maličký anjelik. Veľmi Ťa ľúbim, nikdy na Teba nezabudnem a navždy budem s Tebou. Chýbaš mi drobček. S láskou, tvoja milujúca maminka...