| Titel |
Autor |
Datum |
  |
Chýbaš mi, ty môj anjelik
|
|
Ivana Gubová
|
02.07.2012 01:10:31 |
|
Titel : Chýbaš mi, ty môj anjelik
|
Autor: Ivana Gubová
()
Datum: 02.07.2012 01:10:31
Zdravím Všetky ženy, mamičky
Áno viem, že niesom jediná. Aj moja mama pri prvom tehotenstve potratila. Mám 28rokov. A 24. 7. bude rok od mojej svadby. Taky úžasný dar lásky, ktorý po?ehná Boh. Dostali sme po?ehnanie na spoločný ?ivot, te?ili sme sa aj na potomstvo. No ani som nevedela, ?e som tehotná, hoci som si to vežmi priala. Pri?iel ten čierny deň, po pár dňoch kedy som zistila, ?e niečo so mnou nieje v poriadku. Odhodlala som sa ís? na gynekológiu. Vtedy som sa dozvedela, ?e som bola tehotná, ale u? nie som. V tej chvíli ked mi lekárka oznámila ?e som na 99% potratila v 7 tý?dni tehotnosti. Vtom momente som mala pocit akoby niekto no?om prepichol moje srdce. Bol to stra?ný pocit smútku, straty, prázdnoty. Ten strach pred zákrokom. Man?el sa za mňa modlil, aby som zvládla ten zákrok, Asi tý?deň som ani nespala. Moje telo sa navy?e po potrate začalo správa? ako po pôrode, naliali sa mi prsníky. Samozrejme sa k tomu pridru?ila aj zvý?ená teplota a silné bolesti. Len cez telefón som sa radila s rodinnou gynekologičkou, ako mám postupova?. Po pár dňoch som sa vrátila do práce, napriek tomu, ?e som stále mala zvý?enú teplotu. Mo?no som bola nezodpovedná, ale doma som sa z toho takmer zbláznila. Ráno som mala slzy v očiach a večer to nebolo o nič lep?ie. Vtedy som cítila, ?e mám oporu v man?elovi. Boli sme spolu v ??astí, ne??astí, v zdraví a chorobe..... ďakujem Bohu, milému man?elovi, mojej mame, ?e stáli pri mne v týchto vežmi ?a?kých chvížach. Stále ma man?el ute?oval, ?e máme predsa anjelika, ktorý sa díva na svojich rodičov. Nedá sa vyslovi? ten pocit úzkosti a straty, bolesti a smútku. Myslela som na svoje nenarodené die?a, nestihla som mu da? svoju lásku a nehu, te?i? sa na jeho príchod. Mo?no sme neboli na jeho príchod pripravení, ale na jeho stratu u? vôbec nie. Ten strach z toho čo ďalej, či bude v poriadku prípadne ďal?ie tehotenstvo. Obviňovala som seba a vlastne v?etkých, dokonca aj prácu zo straty svojho pokladu. Stále som myslela na to, kde som urobila chybu, čo som podcenila, cítila som sa ako nanič ?ena. Ten pocit samoty, ako by som stratila najdôle?itej?iu osobu v mojom ?ivote, ktorá bola súčas?ou môjho tela. Nosila som ho pod srdcom a nedonosila. No musím by? silná, milujem svojho man?ela, milujem deti. Vežmi tú?im ma? raz svoje vlastné deti. Cítim vežmi silný materinský cit a beriem to ako poslanie ?eny, by? matkou.
My v?etky ?eny musíme by? statočné veď sme od Boha dostali ten výnimočný dar - dar plodnosti. Tak si ho vá?me , strá?me si svoje zdravie. ?ivot je plný osobných skú?ok, sklamaní a pádov. No nieje hanba spadnú?, ale nepostavi? sa. A tak kráčam ďalej a nestrácam nádej. Verím v ?ivotodárnu silu lásky. pozdravujem v?etky ?eny, ?e musíme bojova? a dúfa?, ?e ?e tí na?í anjeličkovia v nebi sú ??astní, nechcú aby sme sa pre nich trápili. Verím, ?e raz budem ma? anjelikov, ktorých budem vidie? rás? a dáva? im lásku ka?dý deň. Verím na anjelov, budte ??astní. Va?i rodičia na Vás nonstop myslia, posielajú Vám svoju lásku na diažku.
Veža trpezlivosti, síl a odhodlania ?enám nebá? sa kráča? ďalej tŕnistou cestou ?ivota. Veď láska človeka stvorila, pokora spasila.
Obdivujem v?etky ?eny, za ich statočnos? lásku a nehu
v?etko dobré ?elá Ivana G.
V Ko?iciach, dňa 2. 7. 2012
|
|
|
|
|
Milí návštevníci, ako už väčšina z Vás vie, ikonka - naše detičky - je venovaná všetkým rodičom,
ktorí majú za sebou trpkú skúsenosť straty dieťatka, no nestratili odvahu žiť ďalej.
Fotografie detičiek sú svedectvom toho, že i po ťažkých životných skúsenostiach, už
v mnohých rodinách zasvietilo slniečko nádeje a šťastia v podobe krásnych detičiek.